Wednesday, November 29, 2006

Galway Cruise


So, what's the story? Minulý víkend sme navštívili Galway. V porovnaní s Limerickom, je Galway mestom celkovo krajším a živším, s úplne inou atmosférou. Jeho uličky sú v noci plné ľudí a ulicami znejú typické írske melódie v podaní pouličných muzikantov hrajúcich na husliach prípadne gitarách.

Výlet bol skvelý najmä vďaka tomu ako a s kým sme cestovali. 10 ľudí, dve autá, x pív. Tam i späť som sa viezol v Gerhardovej skvelej dodávke. Bola nesmierne pohodlná,( takú pohodu som pri cestovaní dávno nezažil) a chýbala jej už snáď iba sauna.

Prvotný priebeh výletu mal skôr podobu nejakej "booze cruise". Niečo sme zjedli, vypili a vyrazili downtown. Prezreli sme si, samozrejme zvnútra, najviac vychytené kluby a tak.

Zmysluplnejšia však, bola druhá časť výletu - Sobota. Dôkladne sme si prezreli mesto,(už ho poznáme lepšie než Limerick), zastavili sa na (klasickom) trhu, navštívili miestnu univerzitu (ktorá naopak, nie je tak pekná ako náš campus v Limericku) a prešli okolo, na úvodnej fotke zobrazeného, zálivu.
Potom sme opustili Galway a zamierili sme k jednej z typických írskych abbey (presnejšie Corcomroe Abbey).
Cestou domov sme sa ešte zastavili pri mori ( oblasť okolo Burren, Black Head) a nakoniec sme navštívili kamaráta Mika z Outdoor Pursuit Clubu v Ennise, Co. Clare. Naša sobotňajšia jazda definitívne skončila v Limericku na oslave narodenín našej kamarátky Marianne.

Inak uličky v Galwayi mi aspoň trocha pripomenuli Prahu a to ma privádza k tomu, že za už nie ani tri týždne sa tam zastavím. Takže odkaz na Jednotu: už sa na vás teším (Vojto ešte raz díky za lístok domov) . V pondelok som prvýkrát po pol roku držal volejbalovú loptu a trénoval som s Volleyball Clubom, ale nebolo to nič moc z mojej strany, tak dúfam, že sa do návratu naučím znova aspoň poriadne podať. Týmto tiež zdravím banány a Jirku s Mírou.
Tiež sa rysuje stretnutie (v nonstope?), kde by sa mali objaviť švédi Jirka J. a Honza H. a tiež Pavel.
Takže, ak budete ešte niekto v pondelok 18.12 v Prahe, ulica Opletalova is certainly place to be.

2 comments:

VS said...

Maro, to si musis ten volejbal zase trochu nacvicit, nechcem tady zadny babovky. Netes se, cesta domov nebude zadnej med jako cruise ci nocleh vo Vane, heslo pro vstup do busu na dalny vychod bude:"traja spiti robosi...", na listku pisou: prostor pro Markovy nohy 2/10, pohodli 3/10, cislo sedadla: v ulicke na stojaka (nelze sednout ani v ulicke, bude plno).
Takze tohle Te tu ceka kolem vosnactyho.
Zdarec.
V

VS said...

Na rozdil od Galwaye, ma v Limericku flintu kazdej, krome studentu z dalneho vychodu, Limerick je tak mesto plne vyrizovani uctu z nekalych a sedych obchodu. Neni proto divu, ze je tam, jak se autor zminuje: "ponekud jina atmosfera".

PS
Maro, prijed, uz jsem tu pro Tebe neco nasel. Muzes to zkusit pouzit a pokud se nebudes citit, tak to prodat v nejakym meste. Co treba, treba, treba takovej Lmrck?
Zdarec
V